Zvláštny druh pomsty

Zvláštny druh pomsty

.časopis .týždeň doma

Krajský súd (KS) v Trnave nedávno zamietol žiadosť Milana Andrášika, ktorý je odsúdený v kauze Cervanová, o podmienečné prepustenie. Neuznal pritom ani amnestiu prezidenta ČSFR Václava Havla.

Krajský súd (KS) v Trnave nedávno zamietol žiadosť Milana Andrášika, ktorý je odsúdený v kauze Cervanová, o podmienečné prepustenie. Neuznal pritom ani amnestiu prezidenta ČSFR Václava Havla.


.trnavský senát zrušil rozhodnutie Okresného súdu (OS) v Piešťanoch, ktorý Andrášika podmienečne prepustil. Z trestu vo výmere 15 rokov si odsedel 10 rokov, 7 mesiacov a 15 dní, pričom podľa OS nemožno opomenúť jeho úcast na amnestii prezidenta Havla z januára 1990, ktorou mu bola odpustená časť trestu vo výmere jedného roka. Okrem toho pre neho  priaznivo vyznieva aj hodnotiaca správa riaditeľa väznice Leopoldov. Ak by sa aj na Andrášika vzťahovala podmienka troch štvrtín trestu, ktorá platí podľa rekodifikácie od januára 2006, a nie dvoch tretín, ktoré zákon požaduje na to, aby požiadal o podmienečné prepustenie, vďaka Havlovej amnestii by ju spĺňal. OS vychádzal z ustálenej praxe a zásady miernejšie v prospech obžalovaného, KS vychádzal, naopak, zo znenia Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že pri „obzvlášť závažných zločinoch“  sa neprihliada na zmiernenie trestu amnestiou, ale počítajú sa tri štvrtiny z uloženého trestu – čo uplynie v novembri 2008. V najhoršom prípade si Andrášik s Kocúrom odsedia ešte asi štyri roky.


Andrášik, ktorý v minulosti držal protestnú hladovku, svoju vinu vehementne popiera. Tvrdí, že priznanie pred rokom 1989 bolo na ňom vynútené. Namietal aj zaujatosť súdu, pretože sudcovia, ktorí o ňom rozhodovali, sa podľa neho dobre poznajú s bývalým prokurátorom MilanomValášikom, ktorý v roku 1983 trom obžalovaným navrhol trest smrti a dnes je poradcom prezidenta Gašparoviča. „Brat je vážne chorý, dvakrát bol operovaný na pruh a čaká ho ďalšia operácia. Keď však naša matka poslala prezidentovi žiadosť o jeho prepustenie zo zdravotných dôvodov, Milan sa nahneval a stiahol to, lebo tvrdí, že je nevinný,“ uvádza sestra Eva Andrášiková.

.o slovíčku „zrejme“
Časopis .týždeň dlhodobo sleduje prípad údajného znásilnenia a vraždy medičky Ľudmily Cervanovej v roku 1976. Z viacerých vážnych dôvodov ho považujeme za škandalózny príklad justičnej manipulácie a pomsty. Všetci odsúdení svoju vinu popierajú, pričom traja z nich, ktorí sa vyšetrovateľom za socializmu priznali, tvrdia, že tak urobili po brutálnom nátlaku, dokonca pod hrozbou trestu smrti. Súdy dlhodobo ignorujú dokumenty uložené v archíve v Levoči, ktoré svedčia v prospech obžalovaných.  Pre štyroch odsúdených sme vlani sprostredkovali test na polygrafe, teda zariadení, ľudovo nazývanom detektor lži, ktorý vykonal renomovaný americký examinátor a školiteľ slovenských policajtov Patrick T. Coffey. Všetci testom prešli s tým, že ak tvrdia, že s prípadom nemajú nič spoločné, hovoria pravdu.
Telo medičky našli v potoku na okraji Kráľovej pri Senci. Prvú fázu vyšetrovania uzavreli s tým, že páchateľ je neznámy. Znova ho otvorili v roku 1978, pričom po štyroch rokoch odsúdil bratislavský krajský súd siedmich Nitranov na tresty od 4 do 24 rokov. V roku 1990 však federálny Najvyšší súd pôvodný verdikt zrušil a vrátil prípad krajskému súdu na opätovné pojednávanie,  z ktorého bol jeden obžalovaný pre zdravotný stav vyňatý. Zvyšnú šesticu odsúdili na 3 až 13 rokov. V decembri 2006 vyniesol senát Najvyššieho súdu (NS) rozsudok, ktorý tresty diferencuje a dvom z nich dokonca sprísňuje: Milanovi Andrášikovi a Milošovi Kocúrovi, ktorí sa tak po 16 rokoch na slobode museli vrátiť do väznice. Tento, rozsahom a argumentmi skromný 13-stranový rozsudok, ktorého vypracovanie sudcovi Štefanovi Michálikovi trvalo viac ako 200 dní, je hanebný. Najmä preto, lebo v stave totálnej absencie iných dôkazov (niektoré, ktoré mohli slúžiť vo forme testov DNA, dal svojho času zničiť dnešný predseda Najvyššieho súdu Milan Karabín) svedčiacich o vine obžalovaných sa opiera iba o výpovede získané v prípravnom konaní. Pritom nielen odsúdení, aj svedkovia viackrát tvrdili, že na nich bol vykonávaný brutálny fyzický a psychický nátlak. Avšak sudca Michálik zakladá svoje dedukcie na úvahe, že keby bol nátlak taký veľký ako tvrdia, zrejme (!) by sa priznali všetci.
Úplne najhoršie však je, že v tomto škandalóznom rozsudku sa nespomína súdnolekársky znalecký posudok z júna 2004. Znalec Krajského súdu v Bratislave MUDr. Patrik Fiala, PhD., v ňom okrem iného uvádza, že „niet žiadneho, ale ani menšieho dôvodu, podkladu a nálezu k tomu, aby sa tvrdilo, že Cervanová bola znásilnená násilnou súložou viacerými páchateľmi.“ Tým však padá ako domček z kariet celá verzia obžaloby.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.