Trestné stíhanie zahájené dňa 15.07.1981 proti Pavlovi Beďačovi bolo preukázateľne nezákonné!
Obvinenie podpísané npor. Šimekom a bolo spracované podľa predlohy plk. Pálku a generála Pješčaka.
Tu sú dôkazy:
Dňa 14.07.1981 o 5,00 hod. ráno bol zatknutý vo svojom byte v Nitre a odvlečený do Bratislavy. Príkaz na zatknutie bol vydaný vyšetrovateľom minimálne deň vopred. Na chodbe Krajskej správy ZNB čaká na vypočutie niekoľko hodín.
Tzv. vyšetrovatelia už niekoľko dní vedeli (!!!), že duševne nespôsobilý Brázda odobruje pri výsluchoch všetko, čo si želajú počuť (už 30.06.1981 im oznamuje, že má psychické problémy).
V dopoludňajších hodinách zneužívajú doznanie zlomeného človeka nevinne obvineného z vraždy. Ten pod nátlakom známeho mäsiara od Dvoch Levov protokolárne potvrdzuje, že na diskotéke v Mlynskej doline, kde bola naposledy videná aj Ľudmila Cervanová, videl aj Pavla Beďača.
Po zaznamenaní ponúknutého svedectva je Brázda poslaný na psychiatriu do Väzenskej nemocnice v Brne. V skutočnosti bol poslaný na nelegálne pracovisko tzv. Penologického ústavu, v ktorom sa za socializmu robili pokusy na ľuďoch. Nikdy sa zdravý nevráti.
Pavel Beďač:
„Na chodbe povestnej „Februárky“ ma útlocitní páni uvádzajú do výsluchovej miestnosti. Za hrubými čalúnenými dverami a svietiacou tabuľkou „NEVSTUPOVAŤ !!!“, si npor. Šimek vyzlieka sako, dáva dole kravatu, súka rukávy na košeli a obkročmo sadá oproti mne na stoličku. Pri rutinných postupoch reve ako som ho naposledy ojebal. Vidím osmičkové plomby a hrdlové mandle. Cítim smrad slivovice, ktorú s Hankom práve vychľastali.
Vo vedľajšej kancelárii v priebehu toho istého dňa ďalší píšu uznesenie, ktorým ma považujú za podozrivého zo znásilnenia Ľudmily Cervanovej a posúvajú do právomoci Doc. Dobrotku. Ten rozhodne, či skončím v Leopoldove, alebo na Zervanovej šibenici.
Do noci sa na mne strieda asi 20 príslušníkov, ktorí ma formami medu a biča presviedčajú, že je pre mňa výhodnejšie sa s nimi spolčiť, usvedčiť Čermana, Brázdu, Kocúra a Andrášika a vrátiť domov, než dlhé roky sedieť nevinne v kriminále. Ďalšie tri dni a noci sa pre mňa stali nočnou morou a dilemou – obetovať rodinu a prísť o svedomie, alebo si ho zachovať.
Bol som vopred zatknutý nitrianskym zatýkacím komandom, ktoré si u mojich susedov na sídlisku vo večerných hodinách 13.07.1976 zisťovalo, v ktorom vchode a na ktorom poschodí bývam. Následne v Bratislave “obvinený” z účasti na diskotéke dňa 09.07.1976, čo v ponímaní Hanka a prokurátora Majerhofera zakladá trestný čin znásilnenia.
Informácie uvedené v uznesení o zahájení trestného stíhania voči mojej osobe Roman Brázda ani nikto iný vyšetrovateľom nikdy nepovedal. Boli dielom plukovníka Pálku, jeho intelektu a nekontrolovanej moci. Pre istotu prikladám aj jeho prvú zmienku – teda prvé stretnutie s mojim menom. Z konceptu realizačného plánu objaveného v Kaniciach je zrejmé, že moje meno bolo Šimekovi ponúknuté Eduardom Pálkom.
Dňa 17.07.1981 bola na mňa uvalená vyšetrovacia väzba.
Dňa 14.07.1981 bol do trestného stíhania sp. zn.: VV 38/76 v Kauze Cervanová pribratý súdny znalec, forenzný psychológ doc. Dr. Gejza Dobrotka, aby na mňa vypracoval forenznopsychologický posudok. Čo to znamená?
Pre neznalých veci je to dôkaz, že už dňa 14.07.1981 som bol vyšetrovateľom a dozorujúcim prokurátorom (Valašíkom) pripravovaný na proces. Účasť súdneho znalca je procedurálna náležitosť postavenia pred súd . Ale aký súd a prečo – to všetko sa zo spisu vyčítať nedá. Vyrobiť to, bolo ešte len v pláne. Porovnaním dátumov trestného spisu je dokázané, že doobeda dňa 14.07.1981 som nebol z ničoho ani len obvinený.
Až dňa 15.07.1981 je proti mne zahájené trestné stíhanie, ktoré čo do rozsahu a použitých spôsobov v ničom nezaostáva za praktikami päťdesiatych rokov.
Uznesenie o mojom obvinení, je dôkazom nezákonnosti celého konania. Neobsahuje základné náležitosti vznesenia obvinenia o trestnom stíhaní .
Malo obsahovať aký trestný čin sa stal, vrátane uvedenia trestnoprávnej kvalifikácie podľa Trestného zákona, ďalej, kedy sa stal (dátum, hodina, minúta), kde sa stal, kto tento trestný čin spáchal, kto sú svedkovia tohto trestného činu a akými dôkazmi má vyšetrovateľ vinu obvineného za preukázanú. Trestné stíhanie vedené npor. Šimekom sa stalo nezákonným a nezrozumiteľným prefabrikátom budúceho zločinu štátu.
Dňa 17.07.1981 bola na mňa uvalená väzba.
Myslím, že z už uvedeného musí byť dostatočne zrejmé, že Pješčak, Pálka a spol. ma zatkli a obvinili účelovo.
Bol som švagrom Ing. Františka Čermana a po neočakávanom krachu „ochoty“ Milana Andrášika, považovaného za svedka, som sa mal stať svedkom obžaloby práve ja. Keď tento zámer vyšetrovateľom a prokurátorovi nevyšiel, začali ma postupne obviňovať zo spoluúčasti na samotnom zločine a následne proti mne fabrikovať dôkazy. Z vraždy ma Lamačka obvinil až pri uzatváraní spisov – v decembri 1981.
Dôkazy, ktoré predkladám sú nezmazateľným svedectvom, ako bolo možné kohokoľvek obviniť z vraždy, uväzniť, postaviť pred súd a popraviť. Sú zároveň dobovým svedectvom postupov komunistickej vlády a jej vplyvu až po súčasnosť. Zomknuté právnické kruhy to vidia a dodnes aj vnímajú, ale nič sa do dnešných dní nedeje.
Čo sa teda, v skratke, v letných júlových dňoch roku 1981 vlastne udialo?
13. júla dostáva nitrianska zásahová jednotka príkaz ma zatknúť. Odkiaľ „vedel“ vyšetrovateľ, že nasledujúci deň okolo 10,00 hod. doobeda – už zjavne narušený – Brázda spomenie moje meno zostáva dodnes záhadou. V spise sa nič nenachádza a vysvetliť to verejnosti môže len sudca Kliment prostredníctvom Petra Tótha.
14. júla predpoludním vypovedá Brázda pred „vyšetrovateľom“ Taligom – ktorý vyšetrovateľom nikdy nebol – že dňa 09.07.1976 ma videl na diskotéke v Mlynskej doline. Bezprostredne po jeho výpovedi je uznesením Krajského súdu v Bratislave Brázda poslaný na psychiatriu. Na základe výpovede Brázdu je oslovený doc. Dobrotka, aby na mňa vypracoval súdnopatologický posudok a pripravil sa na súd.
17. júla ma prokurátor Majerhofer berie do väzby. Vôbec si neuvedomujem, čo sa deje ani čo ma čaká. Až po 5 mesiacoch sa od svojho obhajcu dozvedám, že prokurátor Krajskej prokuratúry JUDr. Emil Majerhofer odmietol byť v Kauze Cervanová žalobcom. A to aj napriek tomu, že bol osobne prítomný pri najvyššom počte vykonaných popráv (!!!) v Justičnom paláci v histórii Slovenska. Kauzu Cervanová odmietol žalovať . Rozpracovaného diela sa chopil Milan Valašík.
99,99…% bývalých väzňov bolo kedysi presvedčených, že Väznica Ministerstva spravodlivosti SSR bola vykúpením zo zajatia komunistických sadistov operujúcich na Drieňovej, u Dvoch Levov a na Februárke. Kauze Cervanová sa stala porušením pravidiel zaužívanej praxe.
Až po rokoch sa za Leopoldovskými hradbami od ďalších spoluväzňov dozvedám, že páchanie násilia v Justičáku „Zvláštní skupinou“ Eduarda Pálku, Vladimíra Lamačku a Jána Hubceja bolo vykonávané organizovanými 24-hodínovými výsluchmi aj na celách. Až tu si uvedomujem a dozvedám sa, že nasadení mukli ma súbežne s vyšetrovateľmi hendikepovali nespavosťou. Toto bolo to Zervanovsko-Čapkovičovské ošetrenie, špeciálne pripravované, školené a zneužívané na nezákonnú činnosť .
Väzobná väznica v Bratislave bola ústavom najodpornejších zločincov. Nielen tých väznených v teplákoch, ale aj tých v uniformách. V roku 1993 to to pred súdom potvrdil nielen docent Dobrotka, ten najhorší v brandži, ale v denníku Postoj o štvrťstoročie neskôr aj sudca NS SR JUDr. Juraj Kliment. Zápis objavený v Kanických archívoch je už len vecné usvedčujúce a zrozumiteľné svedectvo.