Peter Agent Tóth

 

Informácie o tom, že Peter Tóth sledoval Jána Kuciaka pre Mariána Kočnera, sú prekvapujúce. Pretože sú zrejme pravdivé a ich pôvodným zdrojom je Peter Tóth, ktorý keď niečo povie, tak je to často všetko možné, len nie pravda.

 

ak by Peter Tóth verejne vyhlásil, že sledoval novinárov s cieľom získať na nich kompromitujúce materiály a tie potom odovzdať Mariánovi Kočnerovi, znamenalo by to, že Kočner takmer určite vraždu Jána Kuciaka neobjednal. Verejné vyhlásenia Petra Tótha majú totiž prakticky vždy dezinformačný charakter. Ak z nich chceme vytiahnuť nejakú skutočnú informáciu, treba sa sústrediť na to, komu dezinformácia škodí a komu, naopak, vyhovuje. Dezinformácia o sledovaní by zjavne škodila Kočnerovi. Komu by vyhovovala? Zrejme skutočnému objednávateľovi vraždy.

Ak by teda vyhlásenie Petra Tótha bolo verejné, mali by sa vyšetrovatelia sústrediť najmä na to, kto teraz Tótha platí. Lenže to vyhlásenie verejné nebolo. Išlo o výpoveď na polícii zrejme v pozícii utajeného svedka a informácie o nej priniesol Denník N. Peter Tóth sa verejne vyjadril až k týmto informáciám. Napísal, že Denník N klame a že „Monika Tódová dlhodobo pôsobí v službách kultu osobnosti Daniela Lipšica, o čom existuje nespočetné množstvo dôkazov dostupných na internete“. Ak Peter Tóth, ktorý tak často klame, tvrdí, že klame Denník N, môžeme z toho pomerne bezpečne usudzovať, že Denník N hovorí pravdu. Takže to nakoniec pre toho Kočnera až tak dobre nevyzerá.

Mimochodom, Tóthov text vypovedá veľa o jeho autorovi. Ten totiž neobviňuje Denník N len zo lži, ale aj „z používania slovníka a praktík žurnalizmu 50. rokov“. V článku, v ktorom označuje Daniela Lipšica za „mediálneho pasáka Moniky Tódovej“ a v ktorom úplne mimo kontextu pripomína Lipšicovu dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul chodec. To je slovník ktorých rokov? To sú praktiky akého žurnalizmu? Zaujímavý je pritom nielen Tóthov štýl, ale aj jeho logika. Lipšic je vraj zdrojom preto, lebo má ako obhajca rodiny Jána Kuciaka prístup do vyšetrovacieho spisu. Podľa Tótha sa však v tomto spise výpoveď s jeho menom a podpisom nenachádza. Ako sa Lipšic dostal k informáciám, ktoré podľa Tótha v spise nie sú, to zostáva tak trochu záhadou.

Logika a štýl Tóthovho textu teda nezodpovedajú celkom tomu, čo by človek očakával od bývalej novinárskej hviezdy.To nás privádza k zaujímavej otázke, čím sa vlastne Tóth živil od čias, keď ho z novín vyhodili. Parafrázujúc jeho investigatívno-analytický štýl môžeme konštatovať, že dlhodobo pôsobil v službách kultu rôznych osobností, o čom existuje nespočetné množstvo dôkazov dostupných na internete. Medzi tieto osobnosti patrili, respektíve patria Igor Cibula z paralelnej aj neparalelnej tajnej služby, Vladimír Mitro z tých istých služieb, Peter Čongrády z mafiánskych zoznamov, Marián Kočner z tých istých zoznamov, Juraj Kliment z Najvyššieho súdu, a mnohí ďalší. Čo robil Tóth pre týchto ľudí? Internet spomína ilegálne kšeftovanie so zákonnými aj nezákonnými odposluchmi, vyberanie vhodných obetí pre konkurznú mafiu, prípravu a realizáciu diskreditačných kampaní, verejnú obhajobu justičných zločinov, nezákonné sledovanie novinárov vrátane Jána Kuciaka pred jeho zavraždením. Pozoruhodný zoznam činností.

Aké kvalitné služby odovzdával Peter Tóth svojim mecenášom? Nuž, ak pracujete pre tajné služby alebo pre organizovaný zločin tak, že zmienok o vašej práci je plný internet, vypovedá to niečo o vašej profesionalite. Na druhej strane, prečo by mala byť práve tajným agentom alebo zločincom odopretá zaslúžená sláva? Naozaj by mali byť slávni len tí vymyslení z rôznych knižiek či filmov, a tí skutoční by mali navždy zostať neznámi? Tóth sa občas správa tak, akoby chcel túto zjavnú nespravodlivosť napraviť. Ako príklad uveďme diskreditačnú dezinformáciu týkajúcu sa odposluchov a vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Palka, ktorú Tóth pred pätnástimi rokmi odfaxoval z business centra hotela Danube viacerým redakciám. Keď redaktori zavolali do hotela a vypýtali si osobu, ktorá pred chvíľou faxovala, Peter Tóth prišiel k telefónu. Ozval sa síce zmeneným hlasom – tajný agent sa nezaprie – ale zas nie až tak zmeneným, aby ho nespoznali. Okrem toho ho tam iní novinári videli. Ani len falošné fúzy nemal.

Takže, kto je vlastne Peter Tóth? Možno človek, ktorý sa podieľal, či už vedome alebo nevedome, na príprave vraždy Ján Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ale možno je to len neohrozený bojovník za verejné uznanie tajných agentov. Tak či onak, nemali by sme zabúdať na slová Andreja Danka z rigoróznej práce Verejná správa a jej charakteristické črty, konkrétne z kapitoly Verejné domy a náčrt ich charakteristík: „Jedným zo slovenských špecifík, na ktoré hrdí my sme, verejní tajní agenti sú. A aj keď vo verejných domoch bývajú, nie všetci kurvy sú. Ale niektorí sú.“

Martin Mojžiš