Námietka zaujatosti Beďač –

 

Námietka – Sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: Z-2 1T 36/90 zo dňa 25.Júna 2001

 

Dovoľujem si Vás hneď úvodom upozorniť, že ešte nazačalo ani jedno pojednávanie s namietaným sudcom JUDr. Štefanom Gašparovičom a už dochádza k skresľovaniu skutočností a k zavádzaniu verejnosti, je to presne tak ako to začalo v roku 1981!

Dňa 26.9.1982 bol na Krajskom súde v Bratislave spáchaný justičný zločin. Na to aby bol tento zločin dokonaný, bol sformovaný predsedom ZO KSS pri KS v Bratislave a vtedajším predsedom KS v Bratislave zvláštny senát, ktorému predsedal vtedajší podpredseda KS v Bratislave JUDr. Jozef Bilčík. Tento senát, ktorý bol sformovaný na jediné použitie nikdy potom, ani nikdy predtým inú kauzu nepojednával. Mal potrestať údajných páchateľov vraždy Ľudmily Cervanovej. Tak si to želal vtedajší policajný štát, pretože tak si to predstavoval sám Gustáv Husák. Členom tohoto zvláštneho senátu bol aj namietaný sudca JUDr. Štefan Gašparovič.

Každá diktatúra, totalita či policajný štát mali svojich sudcov.  Ani jeden z týchto sudcov nemal právo rozmýšľať, každý bol dosadený len na jedno – plniť príkazy.

JUDr.Gašparovič pred devätnástimi rokmi bezprecedentne pošliapal moje ľudské práva a svojim podpisom sa postaral, aby som jeden hrozný trest vykonal za niekoho iného.

Súčasná vláda tejto republiky zakotvila vo svojom programovom vyhlásení boj so všetkými druhmi mafií, vrátane tej v justícii. Mne sa však zdá, že v tomto prípade zostali zo sľubov len prázdne reči a to i napriek tomu, že tento prípad sleduje Europsky súd pre ľudské práva.

Ak existuje zákon, ktorý umožňuje, aby jeden sudca zapríčinil toľko nezákonností, toľko škody voči občanom vlastného štátu, krivdy voči nevinne väzneným, ťažkých a nenapraviteľných následkov a aby ten istý sudca mal po dvadsiatich rokoch v zdaní, že sa zmenil a dnes je to už úplne iný sudca vykonávať po sebe nápravu, tak taký zákon je zlý a treba ho zmeniť! Takýto sudca nemôže garantovať priechodnosť spravodlivosti nielen v tomto prípade, ale už v žiadnom inom.

20 rokov čakám na spravodlivý súd. Tento súd nikdy nebude spravodlivý, pokiaľ v novoobnovenom senáte bude sedieť ktokoľvek, kto tento prípad pojednával v minulosti, alebo jemu blízka osoba. Vykonal som trest, ktorý mi bol uložený, poslal som do celého sveta desiatky dopisov, kde som si sťažoval na teror a bezprávie a dnes 12 rokov po páde železnej opony mám opäť sedieť pred takým sudcom ako je JUDr. Gašparovič??? Ak by bol v rehabilitačných procesoch päťdesiatych rokov sedel na strane prokurátora Dr. Urválek, dnes by bola naša história o všetky tieto procesy chudobnejšia. I sudca Vašš, odsúdený v minulý mesiac v Českej republike stále tvrdí, že konal v zmysle zákona a platných právnych predpisov, len zabudol dodať, že tie predpisy boli totalitné príkazy.

Dňa 26.9.1982 bol na Krajskom súde v Bratislave spáchaný justičný zločin. Nespáchal ho JUDr. Gašparovič sám. Bol len jedným aktívnym koliečkom stroja, ktorý bol postavený na jedno jediné použitie-vyniesť odsudzujúci rozsudok, pretože všetky obvinenia na ktorých stála obžaloba boli bezprecedentne vykonštruované. Prípad bolo treba uzatvoriť – taký bol rozkaz zhora, dozor nad touto likvidáciou prevzalo oddelenie štátnej administratívy – 6. odd. ÚV KSČ a to priamo po stranníckej línii.

Rozsudok 1T6/82 je jeden hanebný dokument. ktorý nemá v novodobej historii v strednej a západnej Európe obdoby. Nikde v okolitých štátoch nie je zaznamenaný jediný prípad, že by odsúdili niekoho za vraždu bez toho, aby nebolo overené jeho alibi. Takéto procesy sa naposledy v histórii odohrávali za vlády mandarínov v Číne. Najvyšší súd ČSFR vyčíta rozsudku, ktorého súdnu zápisnicu podpísal aj JUDr. Gašparovič, 73 procesných pochybení. Povedané právnickou termionológiou – bol porušený zákon. Povedané prirodzenou rečou – boli tu likvidovaní ľudia.

Sotvakto sa dnes opováži zapochybovať, že skúsení sudcovia Bilčík a Gašparovič, ktorí mali v tom čase za sebou desiatky dobrých súdnych rozhodnutí boli hlúpi ľudia alebo právni diletanti. O

Avšak 73x porušený zákon v jedinom procese svedčí o čomsi inom. Ich konanie bolo súčasťou vtedajšieho policajného systému. Ak Najvyšší súd ČSFR konštatuje, že v sedemdesiatichtroch bodoch bol porušený zákon, súčasne konštatuje, že sa odsúdeným v tomto procese nedostalo spravodlivosti, teda, že všetci títo odsúdení boli i rozhodnutím JUDr. Gašparoviča vážne poškodení. Nespravodlivosť môžu zapríčiniť len nespravodliví sudcovia. A o to tu vlastne ide. Ide o sudcu, ktorý sa v minulosti podielal na justičnej likvidácii a ktorý zapríčinil tomuto štátu i jeho občanom nevyčísliteľné škody. I jeho rozhodnutím bolo duševne mrzačených 8 ľudí, z ktorých sa jeden už medzi zdravých nikdy nevráti, dohromady sme vykonali 58 rokov straty slobody, bolo rozbitých 6 rodín, s 8 maloletými deťmi sa iné deti nechceli hrať v piesku, pretože boli deťmi vrahov, 50 ďalších ľudí bolo vyhodených z práce alebo im bol zastavený služobný postup, ďalších 250 ľudí z radov bližších príbuzných, ktorí sa postupne dostávali k pravde sa s hrôzou obzeralo okolo seba……….atď. Takýto sudcovia v minulosti diskreditovali celý tento štát i národ, takýmito rozhodnutiami sme sa dostávali do medzinárodnej izolácie.

JUDr. Štefan Gašparovič bol členom senátu, ktorý odsúdil duševne chorého človeka. Roman Brázda bol před svojim zatknutím úplne zdravý človek. Do stavu v akom sa dnes nachádza ho dostali ukrutné policajné zverstvá, zodpovednosť znalcov-eštebákov a senát JUDr. Bilčíka, ktorý namiesto toho, aby ho oslobodil a poslal na liečenie, poslal ho do výkonu trestu. Všetci bachari i väzni v Leopoldove vedeli, že Roman Brázda je duševne chorý, no i napriek tomu ho celých 7 rokov držali v izolácii a kto chcel si do neho udrel. Možno JUDr. Gašparovič nevie dodnes, že do duševne chorých sa v slušnom svete neudiera. Až po revolúcii sa našli dvaja statoční psychiatri, ktorí sa opovážili s pravdou von. JUDr. Gašparovič bol osobne informovaný od Romana Brázdu, že si z neho vo Väznici MS robia pokusného zajaca. Zo samotného spisu mu muselo byť už vtedy jasné, že Roman Brázda prežil 27 výsluchov bez prítomnosti obhájcu, 2x sa pokúsil o samovraždu a všetko k čomu sa priznáva sú bláboly. JUDr. Gašparovič bol informovaný, že sme boli pri výsluchoch bití a donucovaní k priznaniu, že sme boli ubíjaní i spoluväzňami, ktorí prevádzali výsluchy i na celách – tými istými spoluväzňami a to i napriek tomu, že sme mali byť prísne od seba oddelení, vedel, že niektorí recidivisti a poznal aj ich mená boli opakovane s viacerími z nás kontaktovaní a že väzba bola protizákonne zneužívaná, že ju doprevádzal štátny terorizmus. Pri výsluchu hlavného organizátora nezákonností vo Väznici MS v Bratislave por. vnútornej ochrany väznice Michala Zervana nás ctihodní sudcovia Bilčík s Gašparovičom nechali vyhodiť za dvere a previedli výsluch bez našej prítomnosti, pričom argumentovali nezmyslom, že sa prejednáva súčasť štátneho tajomstva. Keď sme sa na tieto útrapy sťažovali, boli sme stíhaní ešte naviac za krivé obvinenie a to tým istým dozorovým prokurátorom, ktorý riadil aj prípad Cervanová. JUDr. Gašparovič vedel, že všetci zmanipulovaní svedkovia vchádzali do súdnej sieni cez policajný teror por. Lamačku a vedel aj to, že ihneď po skončení dokazovania sa všetci policajti stiahli a odišli. Presne ako v päťdesiatych rokoch. Neprotestoval však ani raz a ochotne podpísal zápisnicu.

Bez teroru nezostali ani naši obhájcovia. Viacerým bolo vyhrožované, že pokiaľ sa chcú dožiť advokátskych dôchodkov nemajú vyvíjať žiadnu aktivitu. V niektorých prípadoch to bolo i horšie….

Nikto z nás nepodával počas hlavného pojednávania námietky zaujatosti ani proti Bilčíkovi ani proti Gašparovičovi, pretože, aspoň mne osobne sa zdalo, že sudcovia proces vedú korektne. Vytriezvenie nastalo v deň vynesenia rozsudku. Hoci všetky seriózne svedectvá, všetky objektívne dôkazové materiály a expertízy svedčili v náš prospech, JUDr. Gašparovič podpísal odsudzujúci rozsudok v náš neprospech. Môže si JUDr Gašparovič archívovať aj 300 pásiek magnetofonového záznamu, mohol spolu s Bilčíkom pojednávať o nezmysloch splodených Dobrotkom o profile páchateľov ďalších 300 dní – však ho platil štát – nič nemení na veci fakt, že nás odsúdil svojim podpisom ako Gottwald Slánskeho.

Vyhotovenie tohoto rozsudku trvalo 125 dní – slovom jednostodvadsaťpäť dní, hoci podľa vtedajšieho zákona mal byť vyhotovený do 8 dní. Myslím, že je dosť zrejmé, že v tomto prípade ide o zločiny komunizmu. Ak sa to nedokáže v tomto prípade, nedokáže sa to už nikde inde. Už samotný fakt prekrúcania protokolácie výpovedí svedkov a obvinených svedčí o tom, že ten kto napísal rozsudok 1T6/82 bol justičný vyvrhel. Ak v rozsudku stálo niečo čo sa nikdy nevyslovilo, nebolo možné s takýmto dokumentom vôbec pracovať. Niektoré médiá opisujú túto kauzu ako proces storočia. Som toho názoru, že sa jedná o proces tisícročia, pretože málokde na svete nájdete prípad, aby Takýto sudca  súdil svoju obeť a to pod legálnou ochranou štátu.

JUDr. Gašparovič vo svojom uznesení sp.zn.:Z-2 1T 36/90 zo dňa 25.6.2001 sám o sebe píše, že je nezávislý spravodlivý sudca. Že nikto z obžalovaných na hlavnom pojednávaní, vrátane ich obhájcov, nevzniesol voči nemu žiadnu námietku zaujatosti.

To je fakt. Na hlavnom pojednávaní sme sa všetci správali voči tomuto senátu slušne, tisíce sťažností sme podávali na policajtov, znalcov, prokurátora, bacharov a spoluväzňov. Voči senátu KS, ktorého bol Gašparovič členom sme si mohli sťažovať len raz a to vo svojom odvolaní na NS SSR. Keby mal JUDr. Gašparovič zaplatiť tomuto štátu len škodu, ktorá mu hrozí od Europskeho súdu pre ľudské práva len v tomto jedinom prípade, ktorý evidentne zapríčinil, pre tento národ i pre túto republiku by bolo bývalo v minulosti požehnaním, keby sa s právom nikdy nestretol.

Čo sa týka mediálnej kampane doporučujem JUDr. Gašparovičovi preštudovať všetky články z rokov 1983-88, ktoré poskytol tlači senát KS ktorého bol členom. Bola to jedna zbesilá kampaň, ktorá nepoškodila len nás, ale i naše rodiny, pretože to boli tie informácie o ktorých rád rozpráva JUDr. Gašparovič a ktoré sú v rozpore s obsahom spisu. Na margo toho tiež pripomínam, že v rokoch 1991-6 bolo predošlým predsedom senátu JUDr. Vladimírom Vlčekom vytýčených i konaných sedmoro pojednávaní na KS v Bratislave, ale do tlače sa nedostala jediná veta.

Naviac sa nám medzičasom podarilo zistiť, že v tomto novoobnovenom procese nesedí len JUDr. Štefan Gašparovič sám, ktorého považujeme za zaujatého. Členom  tohoto senátu je aj JUDr. Jana Serbová, s ktorou Gašparovič údajne udržiava viac než pracovné vzťahy . Teda obnova procesu ešte ani nezačala a váhy misiek sú už vážne naklonené. Ak je toto spravodlivosť, rád by som bol, keby mi niekto vysvetlil, aký je rozdiel medzi takto chápanou spravodlivosťou a tou , ktorá vynašla plynové komory.

Pre informovanosť uvádzam niekoľko mien osôb, ktoré len na tomto prípade urobili hviezdnu kariéru:

1/_plk. doc.Ján Pješčak – pôvodne pedagóg na VŠ ZNB, neskôr 1.námestník FMV, neskôr minister spravodlivosti, neskôr akademik, univ. prof. generálny prokurátor ČSFR /pozn.: postupne ako postupoval náš spis hore v jednotlivých fázach odvolacieho konania, postupoval vo svojich funkciách aj Pješčak/

2/ doc. PhDr. Gejza Dobrotka  konfident ŠtB, neskôr univerzitný profesor /forezny psycholog, ktorý spolupracoval s akad. Pješčakom a tvoril pre neho profil páchateľov – kde chýbali dôkazy, tam doplnil spis posudok tohoto eštébaka/

3/ JUDr. Milan Valašík – pôvodne prokurátor okresnej prokuratúry Bratislava-vidiek, neskôr námestník Krajského prokurátora, neskôr riaditeľ odboru kontroly GP SSR

4/ JUDr. Jozef Bilčík – pôvodne námestník predsedu KS, neskôr sudca NS SSR

5/ por. Lamačka neskôr postupne pplk. JUDr. riaditeľ sekcie vyšetrovania MV SR /policajt, ktorý všetkým týmto špinavostiam položil základný kameň – vynútil doznanie od Viery Vozárovej, hoci sa táto nachádzala 200 km od Bratislavy/

6/ por. Gerbel, neskôr pplk.JUDr. riaditeľ polície

Predsedom senátu NS SSR bol JUDr. Vojtech Mader. V análoch 50-tich rokov je možné sa o ňom dozvedieť viac než dosť. Pri jedinom stretnutí s mojou matkou jej povedal:“ Tak to muselo byť!!! Rozumiete!?“ A viac nechcel o tom hovoriť.

JUDr. Štefan Gašparovič s Bilčíkom odviedli pre socializmus kus dobrej práce. Za to mohol JUDr. Gašparovič ďalších 20 rokov sedieť na KS v Bratislave a svojou hodnotnou prácou poškodzuje daňových poplatníkov dodnes. Vždy a všade mal dobré uši o každom voľačo vie a preto si tento “ctihodný sudca” dodnes diktuje čo bude robiť a čo by robiť chcel. Ako sudcovi mu bola dočasne pozastavená činnosť za podozrenie z trestných činov vydierania, úžerníctva a inej hrubej kriminality, ale on má stále guráž dívať sa ľuďom do očí a tváriť sa ako spravodlivý bezúhonný sudca. Nehľadiac pritom na fakt, že jeho zotrvávanie vo funkcii je medveďou službou všetkým slušným sudcom a to nie len na KS v Bratislave.  JUDr. Gašparovič má 63 rokov, teda má opäť možnosť vykonať ďalšie nezákonnosti a odísť do dôchodku ako ctihodný sudca. Alebo túto vec rozbabre a odíde skôr, než bude ukončená . Čo na tom, že znova poškodí tento štát, ten štát to znesie. Hlavné, že sa bude snažiť zachrániť si svoju tvár, pretože on si stále myslí, že nejakú ešte má. Určite ho nebude zaujímať, že traja z nás už celý trest vykonali, že niektorí sú už finančne zruinovaní, pretože žiaden advokát dnes už zadarmo nerobí…atď. Potom vec dostane sudca ďalší, opäť bude potrebovať aspoň 10 rokov na štúdium spisu /Gašparovič na jeho štúdium potreboval len 6 rokov, pretože od roku 1992 všetko zabudol/, teda nezostáva mi nič len dúfať, že niekto niekedy tento augiášov chliev vyčistí.

Pre ďalšiu informovanosť uvádzam, že od hlavného pojednávania podnes sa prevalila celá hromada informácií a dôkazných svedectiev, pre ktoré nie je vhodné, aby ich súdil sudca Gašparovič, ani jemu blízka osoba, pretože jeho posudzovaním určite bude ich váha znehodnotená.

V súvislosti s týmto prípadom mi nedá nespomenúť JUDr. Vochiána, ktorý zahynul pri autonehode. Tá autonehoda bola samovražda. Poznáme svedka, ktorý je ochotný svedčiť i pri súde, že JUDr. Vochián sa ako vyšetrujúci prokurátor prípadu Cervanová stal terčom vydierania a útokov práve zo strany tých, ktorý tento prípad dohnali až tak ďaleko a do dnešných dôsledkov.

Jeden z osvietencov kedysi povedal:“ Sudca , ktorý vedome vynesie nespravodlivý rozsudok je prvý v celom zástupe zločincov“. Sudcovia Bilčík s Gašparovičom sa ku dnešnému dňu nevysporiadali s faktom, že traja svedkovia obžaloby nachádzajúci sa vo väzbe, nezávisle od seba vypovedali, že auto, ktoré som mal používať pri páchaní trestnej činnosti bolo červenej farby tov. zn.: Fiat 600. Také auto som ja nikdy nemal, no napriek tomu som bol odsúdený.

No a napokon je tu námietka zaujatosti sudcu JUDr Gašparoviča , ktorú NS SR neakceptoval. Poukazujem na dôvody podané v mojom dodatku k námietke zaujatosti a síce, že zaujatosť tu skutočne je i keď dôvody sú pre NS SR neprijateľné.

Záverom by som chcel poukázať, že táto republika mala 10 rokov na to, aby sa k nám obetiam trestných činov zachovala slušne a dopriala nám spravodlivý proces s obsadením bezúhonných sudcov, ktorí by svoju zodpovednosť brali vážne. My sme však tento priestor nedostali. Mnoho priamo zainteresovaných osôb do nášho prípadu medzičasom zomrelo a čo je neodpustiteľné, tí ktorí žijú si medzitým upevnili svoje pozície, stali sa ctihodnými občanmi, privatizérmi, ktorí sa medzitým dokázali votrieť do priazne demokratických politických strán a z týchto pozícií riadne vyťažiť. Táto možnosť spôsobila, že dnes nemajú strach a neťaží ich ani vedomie, že niekomu spôsobili nešťastie, pretože ich činy zostali nepovšimnuté a preukázateľne odobrené týmto štátom práve kvôli tomu, že nikto zo zodpovedných k nám necítil toľko slušnosti, aby celú špinavú záležitosť uviedol na pravú mieru. Je smutné, že získaním postov na vysokých miestach sa vytráca ľudskosť a prisudzuje sa dôležitosť iným veciam, ako zničeným životom nevinne odsúdených, ktorí v tejto spoločnosti žijú ako slušní bezúhonní občania, pre túto spoločnosť pracujú a platia dane. Aspoň tento fakt by mal vzbudiť pozornosť na najvyšších miestach a konečne by mal byť daný priechod spravodlivosti.

Akú hodnotu majú pre túto spoločnosť osoby, ktoré v mene štátu tento štát vedome poškodzujú len preto, aby si zbytočnými prieťahmi chránili svoju kožu a vyhli sa tak zodpovednosti za svoje zločiny. Tento list píšem ako jedna z obetí justičného zločinu, píšem všetko tak ako cítim, pretože ťažko sa mi prizerá na skutočnosť, že v tomto štáte ani v dnešnej dobe neexistuje spravodlivosť v pravom slova zmysle a tí ktorí sa nám vysmievali predtým sa nám vysmievajú i dnes a to práve v mene štátu a spravodlivosti.

 

Vážený senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nik si ku dnešnému dňu neuvedomil , že JUDr. Štefan Gašparovič je vo vzťahu ku nám v tisíckrát horšom postavení ako prokurátor? Rozsudok 1T6/82 považuje väčšina z nás za justičný zločin. Ak rozsudok 1T6/82 podpísal aj JUDr. Gašparovič,  nemôže zastávať v tomto konaní nielen predsedu senátu, ale nemôže byť ani len jeho členom. To sa týka aj jemu blízkej osobe, ďalšiemu členovi senátu JUDr. Jane Serbovej. 20 rokov čakám na spravodlivý proces a prosím, aby nám bol určený ktokoľvek spomedzi 2000 sudcov na Slovensku, samozrejme, z tých sudcov, ktorí s týmto prípadom nikdy neprišli do styku a nie sú s pôvodnými sudcami v žiadnom vzťahu, ktorý by mohol ovplyvniť ich rozhodovanie.

 

 

 

Pavel Beďač

 

 

 

Na vedomie:   1/ Europsky súd pre ľudské práva, Strassbourgh-Cedex

2/ Minister spravodlivosti SR

3/ Predseda Parlamentu SR

4/ Charta 77