V priebehu súdnych pojednávaní, obžalovaní mnoho krát poukazovali na skutočnosť, že už od samého začiatku mali o prípad zvláštny záujem vysokí predstavitelia  vtedajšej vládnej moci. Súdy a prokuratúra toto tvrdenie odmietalo, naopak snažilo sa ukázať kauzu Cervanová ako obyčajný kriminálny prípad, taký istý ako mnoho iných.

            Snáď najlepšie je poukázať, ako túto kauzu popisuje bývalý námestník federálneho ministra Vnútra ČSSR gen Pješčák vo svojich pamätiach „Karpatská Odysseia“. Výber z pamätí pripravil a do češtiny preložil Martin Kučera pod názvom „Portrét právnika a kriminalistu“. Pre lepší prehľad uvádzame niektoré výňatky z jeho knihy, ktoré popisuje na stranách 89 a ďalej.

            „ Vzhľadom k tomu, že Ľudka bola dcérou významného vojenského experta, ktorý v zahraničí i na Piešťanskom letisku pripravoval leteckých technikov z rozvojových zemí, do pátrania sa zapojila taktiež Bratislavská Štátna bezpečnosť.“

            „Vlastné šetrenie robila aj rodina Cervanových. Vyslovila niekoľko podozrení. To malo za následok vyhrotenie rodinných rozporov. ( Čo kládla pani Cervanová manželovi za vinu? ) Skončilo to tým, že rodičia Ľudky ( všimnite si oslovenie ) sa v najnevhodnejšiu chvíľu rozhodli pre rozvod. Pani Cervanovú opustil manžel...“

            „Už tak dosť ťažkú rodinnú situáciu zťažovali nemiestné telefonáty, návštevy jedincov podozrivého  chovania, dostávalo sa jej hrozieb, aby sa prestala starať o priebeh oficiálneho vyšetrovania a pod. ( Tu je vlastne povedané všetko. Kto sa jej vyhrážal a mohol mať záujem na tom, aby sa v roku 1976 nestarala do oficiálneho vyšetrovania? )  Vtedy zasadla a popísala všetky svoje trápenia, podozrenia a bolesti a asi deväťdesiat stranový elaborát odoslala k rukám prezidenta Husáka. Žiadala, aby spravil poriadok...“

            „Prezident poslal sťažnosť ministrovi Obzinovi s rozhodným pokynom zainteresovať do objasnenia prípadu najskúsenejších a spoľahlivých kriminalistov zo slovenského ministerstva vnútra, ako aj z FMV. „Máš tam profesora trestného práva a kriminalistiky Pješčáka, pover ho touto úlohou a občas ma informujte“, tak zneli slová prezidenta ...“ 

            ( Týmto rozhodným pokynom bola vlastne spustená druhá fáza vyšetrovania. Prípad sa musel objasniť a vinníci nájsť za každú cenu. )

            „Rozhodol som sa, že si dám skutočne záležať, predovšetkým pokiaľ ide o výber členov operatívne pátracieho týmu. ... vytvoril som im také podmienky, aby sa mohli venovať len kauze Cervanová.“

            Skutočnosť, že prípad bol od samého začiatku sledovaný, potvrdzujú aj ďalšie dokumenty. Mesiac po začatí vyšetrovania bola dňa 27.7.1976 na ÚV KSS do rúk Sádovského poslaná správa o priebehu vyšetrovania.

            Z ďalších utajovaných dokumentov nájdených v archíve MV SR je preukázané, že dňa 1.10.1976 boli poslané dva materiály v počte 28 príloh. Jeden išiel na FMV ČSSR do rúk konzultanta ministra JUDr. Hrušeckému a druhý pre potreby Generálneho tajomníka ÚV KSČ Dr. Gustáva Husáka.

            Je zaujímavé, že aj o osem rokov neskôr, 4.5.1984 v dobe, keď Nitrania boli už rok právoplatne odsúdení podalo FMV ČSSR žiadosť o zaslanie vyšetrovacieho materiálu Cervanová.

            Keď zoberieme v úvahu zvrátenú logiku a vyšetrovacie metódy pplk. Pálku, začína sa vytvárať jasný obraz, čo sa v rokoch 1977 – 1983 robilo pre úspešné „objasnenie“ prípadu Cervanová.