V čase, keď Cervanová vychádzala z internátu, sedeli na zábradlí pred internátom svedkovia Miroslav Vanko, LadislavVeľký a Ivan Mrazko. Sedeli pred internátom dlhší čas a fajčili. Svedok Vanko najprv videl z internátu vychádzať dve dievčatá, ktoré išli na vrchné parkovisko / svedkyne Mlynarčíkovú a Prieložnú /. Po krátkej dobe videl vychádzať z internátu dievča, ktoré malo v ruke cestovnú tašku. Na otázku pani predsedníčky senátu, či si všimol, že by bola dievčina niekým odprevádzaná, upresnil, že vtedy išla určite sama.

Svedkovia si nevšimli, že by v tom čase vyšla z internátu väčšia skupina  osem až desať ľudí / Nitrania, ktorí mali opúšťať internát spolu s Cervanovou, nasadnúť do dvoch áut, dostihnúť Cervanovú pri zastávke a násilne ju vtiahnuť do jedného z áut /.

Priamo o nasadaní Cervanovej do auta v roku 1976 vypovedali dvaja svedkovia,  Veronika B... a jej manžel Jozef B... , ktorých mená neuvádzame v plnom znení, pretože zatiaľ nie sú súčasťou trestného spisu. Zápisnice z ich výpovedí „ktosi“ zámerne odstránil zo spisu a ich originály sú uložené v archíve MV SR v Levoči.

Svedkovia dňa 23.8.1976 vypovedali, že stáli na zastávke autobusu č. 39, všimli si že asi o 21.30 hod. prichádzalo na zastávku jedno dievča, v ruke nieslo cestovnú tašku. Ostala stáť od zastávky asi tak 20 metrov na druhej strane cesty. Po krátkej dobe prišlo od internátu jedno motorové vozidlo, ktoré sa pristavilo pri neznámom dievčati, malo stlmené svetlá. Otvorili sa dvere vpravo vpredu a osádka auta sa začala rozprávať s dievčaťom. Ako sa otvorili dvere, v aute sa rozsvietilo, vo vozidle sedeli traja muži. Vodič bol čiernej pokožky, mal čierne krátke vlasy, mal zarastenú malú „koziu“ briadku a fúzy. Vzadu sedeli ďalší dvaja, boli tiež čierni a neboli zarastení. Chvíľu sa s dievčaťom rozprávali, táto si dala do auta tašku ktorú mala so sebou a potom nastúpila do auta vedľa vodiča. Keď vozidlo odchádzalo zo zastávky smerom do mesta, nemalo rozsvietené vzadu žiadne svetlá.