Diverzia Štátnej bezpečnosti

Diverzia Štátnej bezpečnosti

 

Pokračovanie.

Svedkovia prípadu. Všetci boli pod agentúrnou kontrolou Štátnej bezpečnosti, či sa nachádzali vo väzbe, alebo na slobode. Väzenskú ovládali Zervan s Čapkovičom, agentúra „na slobode“ pracovala podľa pokynov paktu. Pálku a Pješčaka. Dôkaz dosahu chápadiel Štátnej bezpečnosti aj za múrmi väzníc prikladám. Zachoval sa v konaní Hrmo.

Ale kto bola tá Danka o ktorej na Drieňovej vypovedá Dr. Zimáková? Existovala taká osoba vôbec?

Nepochybne áno. Bola to Danica Miezgová! Za týmto menom sa neskrýva nik iný, než pripravovaná „korunná“ svedkyňa v prípade Hrmo a spol.

Danica Miezgová bola Piešťanka, bola študentkou medicíny a s Ľudmilou Cervanovou sa zoznámila na fakulte. V  rozsahu niekoľko spoločných záujmov, ale najmä povinností a budúcnom profesijnom zameraní sa v krátkej dobe stali priateľkami.

Na základe odkazu Ľudmily, s kľúčmi od akéhosi bytu sa okamžite ocitá v pozornosti plk. Pješčaka. A vhodným východiskovým objektom. Jána Hrma poznala, vo svojej výpovedi na neho dokonca upozornila. S jej „svedectvom“ ako s nosným sa „objasnenie“ črtalo ešte v roku 1976. Bola spracovávaná v realizácii Hrma, no nestalo sa tak. Tlak vyšetrovania vďaka jeho nezlomnosti ustála, ale pokoj jej už nedali, nakoľko bola do veci hlboko vtiahnutá.

Do rozohratej hry vstupuje Pálka. Zabezpečuje, že Danica Miezgová a Viera Zimáková sú v školskom roku 1978/79 spoločne ubytované na spoločnej izbe v internáte Ľudovíta Štúra v Mlynskej doline.

O čo sa tu teda vlastne jednalo? Jednalo sa o odovzdanie parciálnych, ale súčasne nosných informácií tzv. pracovnej verzie z roku 1976. Pracovná verzia je konštrukt. Je to logický predpoklad operatívca, na základe ktorého by sa mal smer vyšetrovania uberať. Samozrejme s vysvetlením, čo mohlo predchádzať udalostiam, ktoré k vražde Cervanovej viedli. V tomto prípade to boli predpoklady výlučne fiktívne. Fiktívne preto, že pátranie po vrahoch Cervanovej nebolo postavené ani na jednom jedinom logickom základe, pretože ten neexistoval. Práve naopak. Konštrukty, v tom čase ešte len plukovníka Pješčaka, boli táraniny neudržateľných rozmerov – odporovali celej sérii vecných dôkazov. Predpoklad, že Cervanová bola pred smrťou opakovane a viacnásobne znásilnená nevychádzal zo súdnoznaleckej správy, ale odporoval jej. Pochádzal z hlavy Pješčaka a Kanické archívy odhalili dôkazy, ktoré sú datované oveľa skôr, než boli zadovážené vynútené doznania od Zimákovej a Kocúra. To isté sa týka predpokladu, že Cervanovú musel niekto násilne opíjať. Aj to má Pálka vo svojich čiastkových plánoch zaznamenané prv, než to vyťažili od Zimákovej. Nesú dátum február 1978. Predpoklad, že Cervanová bola niekým násilne opíjaná je vyvrátený súdnoznaleckým posudkom MUDr. Fialu.

Ale aj ich fiktívny predpoklad je dôkazom. Objektivite vyšetrovania neodporuje len existenciou novotvorby alkoholu v krvi mŕtvoly. V Kaniciach je archívovaný osobný list. Ľudmila v ňom píše svojmu priateľovi Richardovi, kde sa zdôveruje. Je to diskrétny list, ktorého obsah na zverejnenie moc vhodný nie je. Je však silným dôkazom, že smer vyšetrovania nebol orientovaný smerom, akým orientovaný byť mal, ale organizovaným zločinom riadeným z najvyšších miest.

Čo to znamená? Znamená to, že dej, na ktorom bola postavená žaloba a neskôr aj rozsudky slovenských súdov, bol známy skôr, než boli poznatky o konkrétnych veciach jednotlivými výpoveďami zaznamenané. Je to dôkaz, že príbeh Pješčaka a Pálku bol vykonštruovaný!!!

S trochou predstavivosti je možné konštatovať, že Zimáková sa v pripravovanej kauze Brázda a spol. stáva vlastne Miezgovou v kedysi pripravovanej kauze Hrmo a spol.

MUDr. Viera rod. Zimáková zomrela v septembri roku 2009. Až do svojej smrti verila, že Danka sa jej zdôverila s ťarchou, ktorú nevládala uniesť.

Po mojom vstupe do písomností utajovaných v Kanických archívoch som sa oboznámil s hrôzou ďalších ukrývaných svedectiev. Núka sa tu úplne iný pohľad, než bol ten, s ktorým ma pred rokmi oboznámila dobromyseľná Zimáková.

Akoby zázrakom, v Kaniciach sa objavuje vysvetlenie aj s dôkazmi.

S istotou možno konštatovať, že Danica Miezgová v roku 1978 pred Vierou Zimákovou nevystupuje ako svedok brutálneho vyšetrovania a neľudského zaobchádzania, ale ako agent kriminálneho spravodajstva či Štátnej bezpečnosti. V službách Jána Pješčaka a Eduarda Pálku. Obaja sa postarali aby sa nič netušiaca Zimáková s úkolovanou Miezgovou stretla. K tomu poslúžila Správa internátov Ľudovíta Štúra, ktorá obe medičky ubytovala na jednej izbe. Stali sa spolubývajúcimi. A to aj napriek tomu, že neboli poslucháčkami toho istého ročníka, ako bývalo bežnou a zaužívanou praxou. Zmyslom ich spoločného ubytovania bolo odovzdanie informácií, ktoré od nej neskôr vyžadovali. To čo sa bežne páchalo na komkoľvek z obvinených vo väzobných podmienkach sa naplnilo v civilných podmienkach na ustanovených svedkoch.

Pod legendou strachu o svoj život odovzdáva Miezgová Zimákovej informácie, ktoré boli kedysi odovzdané v kauze Hrmo práve jej. Je oboznámená s totožnou pracovnou verziou. Zimáková to potvrdzuje aj pri svojom výsluchu, kde informácie vrátane ich zdroja odovzdáva eštebákovi Lőrinczovi. Pokiaľ Lőrincz nemusel vedieť o kom a o čom Zimáková vypovedá, Pálka to vedel – bol toho tvorcom. Je tu dokonale preukázaná línia paralelného vyšetrovania a spoločná diverzia nielen Štátnej bezpečnosti, ale aj zvláštní skupiny. Je to zásadný dôkaz nezákonnosti! Ten sa v prípade vraždy pátra Poláka vďaka vyšetrovateľovi Mrázovi nepodarilo preukázať. Stačí si vypočuť Hanusov príspevok „www.hrasaskocila.sk“, alebo prečítať prepis výsluchu a každému musí byť jasné, o čo tu ide a ako súdruhovia kedysi mysleli a „pátrali“.

Prosím, toto je dôkaz! V kauze Cervanová sa zachoval!

Aby sa reťaz eštebáckych praktík prerušila, Zimákovú Pálka odovzdáva do rúk vyšetrovateľa ŠtB Lőrincza. Ten sa mohol tváriť, že vyťažené doznanie je rozlúsknutím celého prípadu. Keby bol tento výsluch zabezpečený príslušným a zákonným útvarom ZNB, určite by vyšlo najavo, nielen kto Pálka bol, ale aj za akým účelom na Slovensko pricestoval. Nie jeden, možno viacerí by vystúpili, protestovali alebo rezignovali, ako to predviedol Peter Vačok v kauze pripravovanej vraždy Ladislava Macháča.

Podobné postupy pre vtedajší režim vyšetrovania neboli zvláštnosťou. Pješčak s Pálkom sa rovnako postarali, aby sa spolubývajúcimi v nasledovnom školskom roku stali aj Jozef Škrobánek s Jozefom Čulmanom. Jozef Škrobánek sa stal v Kauze Cervanová jedným z rozhodujúcich svedkov v roku 1982. Ďalší z vytypovaných svedkov a perspektívnych kolaborantov sa nepochybne javil aj jeho spolubývajúci. Jednalo sa o ďalšieho medika – Jozefa Čulmana, s ktorým bol Škrobánek dokonca aj na diskotéke, kde bola naposledy videná Ľudmila Cervanová.

Musím však upozorniť, že pána MUDr. Jozefa Čulmana nikto ku žiadnej kolaborácii so Štátnou bezpečnosťou nikdy nespracoval ani nedonútil a to ani vzdor maximálne vynaloženému úsiliu. Aj napriek tomu, že Jozef Čulman bol úplnou sirotou a spoločne s bratom boli vychovávaní kolíznymi opatrovníkmi – cudzími ľuďmi.

Desným svedectvom doby zostáva, že drvivú väčšinu oslovených – budúcich svedkov – eštebáci zošrotovali na svoj obraz. Ako som v minulosti napísal, stali sa nimi synovia nomenklatúrnych kádrov komunistickej strany – syn riaditeľa Milexu a syn Okresného posudkového lekára.

Natíska sa tu už len posledná otázka. Ako je možné, že si piliere tej ozajstnej zločinnosti v spisoch nevšimol Hanus a Kliment s Tóthom, ale to nechávam bez komentára.

Informácie, ktoré Miezgová svojej spolubývajúcej na izbe internátu odovzdávala, boli operatívne informácie, ktoré Miezgovej odovzdával prostredníctvom svojich ľudí kedysi Pješčak. Miezgová sa tak stala nielen objektom zneužívania zločinných cieľov vyšetrovania a jeho obeťou, ale aj nelegálnym a nezákonným prostriedkom ich prenosu.

Ďalším „zdrojom“ informácií, ktoré boli pani Dr. Zimákovej odovzdávané bola jej vlastná matka Agneša Zimáková. Kedysi bola zamestnaná v ZNB, teda v Zbore národnej bezpečnosti. Domnievať sa, že práve ju eštebáci obišli bez pozornosti, by bolo asi naivné. Osobne sa poznala so sekretárkou plk. Belana, vtedajšieho náčelníka ŠtB v Nitre. Meno Belana sa v Kanických spisoch sporadicky, ale predsa len, objavuje. Priame dôkazy o zneužívaní matky správou ŠtB proti svojej vlastnej dcére doposiaľ známe nie sú. Je však pravdepodobné, že aj ona bola účelovo kontaktovaná a zneužitá, ako v roku 1979 MUDr. Magda Dubravická kpt. Pintérom. Zločinne a nezákonne stavať matku proti vlastnému synovi nie je jediný príklad spôsobov zvláštní skupiny.

Som presvedčený, že účasť a diverziu Štátnej bezpečnosti dnes nič neusvedčuje dokonalejšie a pravdivejšie, než ju usvedčujú objavené spisy v Kaniciach.

Pracovné verzie stíhania Jána Hrma a Romana Brázdu sa líšili len menami svedkov a obvinených. Doplnené bolo len miesto páchania zločinu a chýbali už len doznania. Trúfalosť Jána Pješčaka zašla tak ďaleko, že celý príbeh, vrátane zápletky na mol opitého Karabínoša s pomocou tých istých „vyšetrovateľov“ použil 2x, akoby ich do posledného slova prekopírovali z Hrmovho prípadu. Nezodpovedný notorický alkoholik pred nimi svedčil v tej istej veci tak proti Hrmovi, ako aj proti Kocúrovi. Najprv ho vypočuli a protokolárne zaznamenali, až potom poslali domov vytriezvieť. Podobne sa to opakovalo o 5 rokov neskôr v prípade Kocúra.

Opísané spôsoby boli nepochybne aj dôvody, prečo „zvláštní skupina“ vznikla, prečo bola dislokovaná do vyčlenených priestorov, zahalená neprekonateľnou bariérou mlčanlivosti a nedotknuteľnosti a vyňatá nielen spod kontroly zákonných vyšetrovateľov, ale aj právomoci legitímneho náčelníka vyšetrovania Západoslovenského kraja pplk. Pavla Slopovského. Ostatné mená, ktoré sa v marazme hlúpych realizačných postupov objavujú, boli mená policajtov, ktorí nerozmýšľali, ale zrážali opätky. Poslúchali na povel a plnili rozkazy. Zadarmo to nebolo.

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Predošlé blogy:

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka